Slovenské Príbehy

Ahoj. Volám sa Nicole mám 16 rokov. Som ako normálne dievča. Mám úžasne kamarátky ktoré mi stále radia ako na chalanov. Proste úžas Raz mi Annie povedala aby som si vytvorila facebook. Na prvý krát to bolo pre mňa zvláštne ale prijala som to. Poobede zo školy zašla Annie do mňa a vytvorila mi facebook. Našla som si nových priateľov zo začiatku bolo všetko perfektné, len som za tým faceb

ookom sedela stále dni a noci. Mama stále na mňa kričala, a ja som sa zhoršila v učení. Ale to som brala ako normálne. Moja mama to brala viac tragicky ako ja veď viete aké sú mamy. Raz mi napísal jeden chalan, bol úžasný tie jeho fotky. Začali sme si spolu písať, cítila som sa ako v raji a stále som si myslela „Konečne, možno to je ten pravý“ Po pár týždňoch písaní som mu navrhla aby došiel ku mne, veď naši nebudú doma. Súhlasil, čo ma veľmi potešilo. O pár hodín zazvonil zvonček na dverách „Cŕŕŕŕŕŕn“ Hneď som utekala otvoriť. No toto som vážne nečakala! ! !

Vo dverách bol chalan s ktorým som si písala ale aj veľa iných cudzích ľudí. Ako hneď som povedala že tu nemôžu prísť všetci pretože o chvíľu prídu naši, no neverili mi a všetci sa natrepali do domu. S chalanom s ktorým som si písala sme začali debatu spýtal sa ma „Čo ty nato, keby sme spolu chodili?“ vyrazilo mi to dych na chvíľu som bola ticho pretože som nevedela čo povedať prišlo mi to také ču

dné veď už ani neviem ako sa volá, „Chris“ povedal s úsmevom, ako keby mi čítal myšlienky tak som sa usmiala a predstavila sa mu tiež „Ja som Nicole“ začali sme sa rozprávať ako keby sme sa už s niekade poznali, chvíľu som mala pocit ako keby som ho poznala už dlho. Porozprával mi svoj príbeh od mala. Strašne sme sa smiali, cítila som že som prvá ktorej sa takto vyrozprával, a cítila som sa veľmi príjemne. Až som stratila pojem o čase, začali sme sa tak strašne všetci baviť. Až som si odskočila a len tak čistou náhodou som sa pozrela na hodinky „Čože? O chvíľu sú tu naši ! ! ! „ Z kríkla som, a poprosila som všetkých aby odišli preč, s Chrisom som sa rozlúčila zvlášť Je to veľmi príjemný človek. Keď odišli pustila som sa do upratovania. Na šťastie som to stihla dokým prišli moji rodičia J Ani netušili že tu niekto bol. Hned išli spať a ja tiež kedže bolo už neskoro. Na druhý deň ráno som sa stretla Annie a cestou do školy som jej všetko vyrozprávala.